Ráno s krásnym výhľadom na ľadovce, sladká snidane, kavicka a pre zmenu sup do kopca.
Mame prakticky posledný deň prechodu, minimálne podľa Barunkinho plánovania. To plánovanie je samo o sebe zaujímavá vec – neuveritelne presne dokáže odhadnúť hraničné sily kolektívu a takto odhadnutú kapacitu využiť na sto percent. Vraj, že postupom času treba zvyšovať obtiažnosť. Nuž, áno. Darí sa.
Dnes 2 krát do kopca – a to skoro po štyroch, medzi tým kompletný zostup asi až po hladinu mora 🙂 ale s úsmevom na perách. Vždy jeden z nás – do kopca sa smejem ja, bo otlaky ma na pätách Baru, z kopca sa zas vytešuje ona lebo otlacene maličky mám zas ja.
Krajina trosku iná, kráčali sme po takej stepnej náhornej plošine, celkovo dnes podobná túra ako južne Pyreneje.
Posledný výstup sme si odmenili čerstvým syrom od baču a malým prvkom, foto z toho nemáme pretože nás ta slasť úplne obsadila. Teraz sa vytešujeme v stane nejakých 6 km od cieľa našej cesty a autobusovej zastávky, najedeni a spokojní pretože nad stanom sa čerti ženia – prišla očakávaná búrka a my sme všetko stihli suchou nohou. Barunkino plánovanie 🙂
Tak zajtra zabehnut tie zvyšné metre, autobus do grenoble a keď sa tam nestratíme tak další nocak do Prahy. Ďakujeme za pozornosť, môžete nám všetci viete čo. Závidieť 🙂
28.7km, 1520 do kopca a 1830 dole.
