Ráno zamrznutý stan po noci plnej vetra. Vyklepali sme námrazu a hrnuli sa do kopca. Prvé sedlo čo by dúp a v ňom druhý pár Čechov na trase – sympataci s ultra ľahkým vybavením. Tak nás nejak stresovala že nás caka ťažký deň – no, radšej im nehovoríme čo caka ich.
Pokračujeme nekonečným zostupom do doliny k Refu du prelachaumette (1800mnm) a stúpame do sedla coll de l ´ aup Martin (2761mnm) tam sme sa zhodli že čo asi mysleli tou náročnosťou – ale nič čo by sme už v nejakej – náročnejšej – variante na tejto túre nezažili. Zostup údolím pod kopcom Verdonne je dlhy, v popoludňajším slnku náročný ale nádherný. Myslím že samotná táto dolina stojí za vilet . Vodopády, zákutia, dole les, hore pastviny – krasne. Naozaj krasne.
Teraz sedíme na okraji civilizácie a chystáme sa spat. Už druhý deň sme bez internetu alebo mobilnej siete, tak to odošleme zajtra z civilizácie.
Túra sa nám trosku mení – ubúda denných výškových metrov ale zas pribúda diaľkových kilometrov – a civilizácie. Ale už to čo sme videli doteraz prekonáva naše očakávania.
22,6km, 1115 M stúpanie a zostup 1997 M.
