Deň 30

Tak posledný večer v refu … ale nepredbiehajme.

Čo dnes … no, už taká nuda. Ako, človek sa nachodí, aj do kopca našlape, ale je to také nejaké … ľahšie. Kyslík sa sám do plúc tlačí, slniečko pečie – hádam aj 25 stupňou bolo – výhľady moc niesú, bo furt v lese…

Ale tak sem tam vykukne more a volá ma, volá, a však ja idem, idem, ale obzerám sa … pyreneje sa zatiahli, nastupuje zima … a nechali si kus mojej duše asi alebo čo.

Čím ďalej je viac ľudí, prechádzal som cez Perthus, plno ľudí, hluk, autá, nadháňači do reštaurácií… cítil som sa viac stratený ako v hmle na hrebeni. Ale dokúpil som, dovolil som si tanier s rybiskou – taký slabší, kafe a palacinku a zas do kopca. Posledný vrchol Puig Neulos 1253 mnm, pekný výhlľad aj na francúzske aj španielske pobrežie … jo, a často sú tu pomníky pripomínajúce utekajúcich ľudí pred frankovými vojskami – republikáni, catalánci, baskovia, členovia republikánskej vlády – mnohí sa nikdy do vlasti nevrátili. Jak sa mám dobre že mne len chodia smsky od operátorov z tej – ktorej strany hranice …

Teraz som v refu Tagnerede s dvoma francúzdkymi 70tnikmi, ak som správne pochopil z našej anglicko francúzskej komunikácii tak ich ženy vyhnali nech sa trocha hýbu 🙂 tak išli 2 hodiny a teraz pri ohníku spolu hodujeme, ponúkame sa syrmi a fuetmi a oni mna aj skvelým vínom – a je nám dobre. Neviem či zašportovali, ale je nám krásne.

Tak snáď kludná noc a zajtra posledných 18 km … je to zvláštne, som rád, ale … tal nejak smutno. Veľa som našiel a mnohého sa musel vzdať. Ale to je dobre, vesmíru je to všetko aj tak jedno 🙂 raz si musím zrekapitulovať čo sa to vlastne so mnou všetko stalo.

Tak zajtra z pláže, ak ma auto nezrazí:) a potom priatelia v Barcelone a na tých sa moc teším … a potom babička pražská a rodina počerncká a vojtovci a … no, nejak sa dojímam, a ešte nemám hotovo.

Tak dobrú noc.

V refu Tagnerede, 8.10.2021

Dnes cca 30 km a 1406 do kopca … no už to ide dole 🙂