Pomaličky ďalej zajdem – dúfam 🙂

Tak štart mám trošku näročný. 7.9 lietadlom cez Madrid do Bilbao, potom autobus k Marečkovi do Zarautz. A tu sa to zbrzdilo 🙂

Zarautz mám rád – cítim sa tu ako doma 🙂 nádhernné more, skvelé jedlo a ešte lepší ľudia.

Marek s rodinou sa o mňa postaral /tento systém návratu márnotratného syna funguje univerzálne.

Otestoval som satelitnú komunikáciu Garmin ineeach – email funguje krasne, sms neobsahujegps súradnice. Zatiaľ to moc nevadí, prvých 9 dní je to po kopčekoch – ale do kopcov to musím vyriešiť.

Dokúpil som jedlo, plyn a nepremokavé nohavice – to decathlon v prahe nestihol, Marek ma pozval na parádny obed a večer koncert na ktorom som stretol toľko ľudí že som mal pocit že som doma.

Nejak všetci vedeli na čo sa chystám – holt sociálny level súžitia v krajine Baskickej je teošku na vyššej úrovni – a dali mi pocítiť silnú podporu.

Len ja mám pocit že si týchto 5 minút slávy nezaslúžim – a že som už bol hlavou na ceste. Prepáčte, priatelia. Dúfam že sa sem čoskoro vrátim.

A musím si viac strážiť aby som mal telo a myseľ spolu na tom istom mieste a v tom istom čase.

Jo, koncert Low Riders bol parádny ako vždy.

A vegetariánska reštaurácia na úrovni gastronómie tejto krajiny – proste top.

Teraz je ráno, o 6:08 som nastúpil do vlaku smer Irún a tu aj píšem tieto riadky.

Vonku poprchá.

Zmazal som aplikáciu facebook, instagram a messenger 🙂 budem mať viac času na seba a viac miesta na fotky. Ale zatiaľ je pravda že intenzívne myslím na vás, čo ste duchom so mnou. A špeciálne na E – ale to je na iný blog 🙂

Za pár minút vStupujem v Hendeia a začínam kráčať.

Konečne na ceste.