Autor: martin

V noc burky, ráno ako ináč – nečakane do kopca a peknou krajinou až do cieľa 🙂 čo k tomu dodať, bolo to veľké, treba opakovať. Teraz podstupujeme najnáročnejšiu časť výletu – cesta autobusom do Prahy. Ale to je iný príbeh …

Ráno s krásnym výhľadom na ľadovce, sladká snidane, kavicka a pre zmenu sup do kopca.

Mame prakticky posledný deň prechodu, minimálne podľa Barunkinho plánovania. To plánovanie je samo o sebe zaujímavá vec – neuveritelne presne dokáže odhadnúť hraničné sily kolektívu a takto odhadnutú kapacitu využiť na sto percent. Vraj, že postupom času treba zvyšovať obtiažnosť. Nuž, áno. Darí sa.

Dnes 2 krát do kopca – a to skoro po štyroch, medzi tým kompletný zostup asi až po hladinu mora 🙂 ale s úsmevom na perách. Vždy jeden z nás – do kopca sa smejem ja, bo otlaky ma na pätách Baru, z kopca sa zas vytešuje ona lebo otlacene maličky mám zas ja.

Krajina trosku iná, kráčali sme po takej stepnej náhornej plošine, celkovo dnes podobná túra ako južne Pyreneje.

Posledný výstup sme si odmenili čerstvým syrom od baču a malým prvkom, foto z toho nemáme pretože nás ta slasť úplne obsadila. Teraz sa vytešujeme v stane nejakých 6 km od cieľa našej cesty a autobusovej zastávky, najedeni a spokojní pretože nad stanom sa čerti ženia – prišla očakávaná búrka a my sme všetko stihli suchou nohou. Barunkino plánovanie 🙂

Tak zajtra zabehnut tie zvyšné metre, autobus do grenoble a keď sa tam nestratíme tak další nocak do Prahy. Ďakujeme za pozornosť, môžete nám všetci viete čo. Závidieť 🙂

28.7km, 1520 do kopca a 1830 dole.

Dnes sme sa vraltili do terénu značky wau. Po včerajšom ľahko nudnejsom dni som moc neočakávala ale dnešná etapa bola proste nadherna. Nadherna dolina, výhľady na ľadovce a okolité hory čo sa menia každých 50 M …

Jedna z najkrajších veci čo som v horách videl – a pomerne lacno, terén jednoduchý a aj prevýšenie mierne. Len ten záver sme trosku potlačili a s nakúpeným vinkom a olejom a bagetami sa trepať priamo – opakujem priamo do kopca malo svoje neopakovateľne čaro. Dúfam. Ale zas to malo výhodu že sme zas rýchle nabrali výšku a necrcali sme sa v serpentínach. Prakticky čo 2 kroky to výškový meter.

Sťahujeme s najlepším výhľadom na svete a zajtra nás caka – asi v dazdiku – dalších 25 -30 km, nakoľko sme si kúpili lístky z grenoble do Prahy a teda záver túry je daný.

Tak pekne sny a dobrú noc

27km, 1330 do kopca a 1050 z kopca. Pocitové dvojnásobok 🙂

Dnes taky naj deň. Najdlhšia trasa po asfalte, najviac ľudí v mestečku a miestne trhy, najviac civilizácie, najnudnejších výstup, najteplejsie, najviac ovadov, najviac km … proste naj.

Ale aj najkrajši modrinovy les 🙂 a najlacnejšie pivo 🙂

Ale tak postupne:

Zostup do mestečka po asfalte spríjemneny miestnymi umeleckými dielami. Nakup jedla :), obed, a do kopca. Mení sa to na vápenec, sucho, teplo, ovadi. Stúpanie mierne ale nekonecne 🙂 zostup trosku lepší lebo v peknom lese. A tak. Ďalšie Mestecko a další nakup jedla 🙂 zhodujeme sa v kolektíve na tom že ideme celu túru naopak. Kebyže tu začíname tak je to parada, takto je ťažko prekonať to čo sme už videli predtým. Na druhu stranu aspoň môžeme plánovať návrat ale už aj s lanami a priamo do srdca parku – tie štíty sú nádherne a každý normálny človek keď ich vidí musí cítiť hlbokú vnútornú túžbu na ne vyliezť 🙂

30km, 1500 M do kopca a zase dolu 🙂

Ráno zamrznutý stan po noci plnej vetra. Vyklepali sme námrazu a hrnuli sa do kopca. Prvé sedlo čo by dúp a v ňom druhý pár Čechov na trase – sympataci s ultra ľahkým vybavením. Tak nás nejak stresovala že nás caka ťažký deň – no, radšej im nehovoríme čo caka ich.

Pokračujeme nekonečným zostupom do doliny k Refu du prelachaumette (1800mnm) a stúpame do sedla coll de l ´ aup Martin (2761mnm) tam sme sa zhodli že čo asi mysleli tou náročnosťou – ale nič čo by sme už v nejakej – náročnejšej – variante na tejto túre nezažili. Zostup údolím pod kopcom Verdonne je dlhy, v popoludňajším slnku náročný ale nádherný. Myslím že samotná táto dolina stojí za vilet . Vodopády, zákutia, dole les, hore pastviny – krasne. Naozaj krasne.

Teraz sedíme na okraji civilizácie a chystáme sa spat. Už druhý deň sme bez internetu alebo mobilnej siete, tak to odošleme zajtra z civilizácie.

Túra sa nám trosku mení – ubúda denných výškových metrov ale zas pribúda diaľkových kilometrov – a civilizácie. Ale už to čo sme videli doteraz prekonáva naše očakávania.

22,6km, 1115 M stúpanie a zostup 1997 M.

Ráno rýchly nakup, raňajky a spat na túru. Dlho popri potoku a mierne do kopca, okolo Refu de Vallonpierre do sedla vallonpierre, z druhej strany dolu do doliny a zas nahoru. Cely deň vyhliadková jazda okolo hory Le Sirak, nádherný kopec s ľadovcami zo všetkých strán. A každých 20 M vyzerá úplne inak. Nadhera.

Bivak sme našli naveľa v jedinom údolí bez vody vo výške 2500mnm. Zima. Veľká

20km, 1780 do kopca a 370 z kopca.

Rest day. 2 noci v kempe, obe noci silne burky ale cez deň ani kvapka. Tak sme prali, osprchovali sa a jedli. A jedli. A … jedli.

Asi tak.

1 km (obchod a spatky, prevýšenie 0)

Dnes extrémne zaujímavý.

Ráno rýchle raňajky, potom ešte jedny na chate u trpaslíkov – Les suffles . Príjemná chata s velice fajnovou atmosférou. No a potom do kopca k jazierku kde baru samozrejme musela regenerovať v studenej vode. Zvládol som nôžky namociť:) a ďalej do sedla coll de colombe – a odtiaľto taký malý vrchol kúsok od cesty. Teda podľa mapy, v skutočnosti hora o 500 M vyššia ako Gerlach a o nejakých 100 vyššia ako Dachstein 😉 proste makačka do kopca a na konci lezenie nie nepodobné záverečným dĺžkami lezeckej cesty cesta k slnku na malý ľadový štít -len tu bez istenia 🙂

Ale výhľad stal za to.

Pic turbat 3031mnm.

Ahlavne výhľad na L ´ Olan, 3546 mnm -krásna lezecká hora kvôli ktorej sa sem ešte vrátim(e).

A zostup – barunke sa odlepila už skvela predná polovica podrážky – Takze zafacovana noha a zas malinká úprava trasy – ono aj tých 2100 M klesania je celkom zážitok 🙂 po ceste sme našli stratené ovce, nahlásili ich dole pastierovi ktorému sa pretočili panenky – znášať 3 ovce z výživného terénu a výšky 2650mnm ho nepotešilo 😉 no a potom cesta dole do kempu.

Sme v mestečku La chapelle en-Valgaudemar, v kempe.zajtra skúsime kúpiť boty pre baru, najesť sa a prečítať búrlivý deň regeneráciou.

Začalo to hamburgerom v reštaurácii, ale to je nepodstatný detail.

16km, 1160m stúpanie, 2190m klesanie.

Nádherný deň – prakticky len jedno sedlo ale výživné. Ráno lavička v kaviarničke, a potom slapanica.

Po ceste ovečky a čučoriedky a expozície a to pre co sa oplatí sa trepať do tých prudkých sediel – nové nádherne výhľady.

Okrem toho už len že Baru sa rozpadla Bota tak skracujeme etapu a zas lepíme – a nakoľko sa nechceme socializovat tak bivakujeme na takom peknom pohorku – výhľady božské, len malinko z kopca 🙂 bude veselé spanie.

Tak zajtra snáď stihneme vrchol pred búrkami a v pondelok asi rest day v civilizácii – hlásia burky cely deň. Uvidime.

9km, 1500 do kopca, 600 z dole.