Autor: martin

Deň 6

Boh mi je svedkom že som to nechcel!

Šiesty deň mal byť ľahký, oddychový – plán bol pomalinky oddychovo regeneračne vystúpať do sedla Col de Pau, oditaľ tiež regeneračne na chatu d´Arlet a tam niekde prísť až poobede, niekde zakempovať a dopriať si oddychu.

No ale, ráno začalo pršať, nie moc, ale vytrvalo. Na hrebeni sa k tomu pridal vetrík, až som bol celkom rád že mám paličky.

Na chatu som prišiel nejak po 12 tej – mokrý a vyzimený – miestna chatárka mala veľkú dušu a mnou objednaný sendvich doplnila o kuskus a šalát a misu kafe … ďakujem! Človek s veľkým srdcom na správnom mieste.

No a čo s načatým dňom? Vybral som sa najsť nejakú cabaňu – prístrešok – ale všetky boli obývané pastiemi. Počasie sa ešte zhoršilo, dážď zhustol a ochladilo sa – bunda mi premokla asi za hodinu, ale pri stúpaniach sa v nepremokavom potím tak som išiel v šortkách – no, moc sa mi zastavovať nechcelo.

A tak som prišiel až do Candanchu – miesto kde sme pred 11 rokmi začali Camino Santiago. Spominka pekná, ale refugio zavreté, mesto duchov. Nakoniec som sa dopracoval do jediného otvoreného albergue na hraniciach, a tu spočiniem na dve noci.

Je to sice drahé – 23 euro noc a raňajkami, ale a, hlásia dážď, b -čaká ma ešte 600 km a vyššie hory, tak nech sa to telo troška má šancu spamätať.

Takže pokračujem až 16teho, dnes som na nákupy v Canfranc, kúpil som nejaké polievky, sladkosti a tyčinky, najbližší kontakt s civilizáciu hlásia za 76 km v Gavarnie – možno nejaká chata po ceste …

Ak to pôjde týmto tempom tak by som mohol byť v Basurte 20teho – a tam už to poznám.

No, čo sa tela týka – prekvapivo v pohode, na zaciatku som myslel že ten tréning nemá až taký vplyv, ale posledné 3 dni ukázali že mám prekvapivé rezervy – keby som chcel tak to na 40 km a 2000 m prevýšenie za deň môžem potlačiť – ale chcem si radšej rozložiť sily.

Noha už je v pohode, trochu ma bolí rameno od ruksaku, ale nic vážne. Som dosť dobodaný od bĺch a múch a ovadov, to je tým že všade sú ovce kravy a kone – najmä španielska strana pyreneí je intenzívne využívaná – a je to vidieť, francúzi si prírodu pestujú lepšie.

No a hlava – prekvapivo dobre. Samota mi nevadí, dokonca som rád a moc si ju užívam- a keď niekoho stretnem prehodíme pár viet – a je to krásne. Potešila by ma francúzština – stretol som krásnych ľudí a niekedy to jazykovo drhlo, ale španielčinu si užívam.

Na ľudí mám veľké šťastie.

Jediné čo by som rád – zdielať niektoré moc pekné momenty s niekym – proste toho pekného mám v živote toľko že to preteká 🙂 ale tak aspoň vám sem napíšem zopár viet a pridám pár fotiek.

V candachu, 15.9.2021

40 km, cca 2300m prevýšenie.

Deň 5

Ráno ma zobudil vietor a obloha jasne ukazovala ako vyzerá nastupujúca fronta 🙂 no ale bolo treba sa pratať tak som vyrazil. Celkom nuda cez pasienky v 2000 mnm … až po horskú chatu refu Anjel Olvarón. Tam som si dal bagetku a kávičku a pozrel predpoveď počasia na poobedie – búrka a dážď. A predo mnou šlapanie do kopca – ale v doline, tak som si povedal že zrážky 0.2mm nie sú až tak vážne – a keby prišla búrka tak zakempím niekde v závetrí. Aj to dvakrát tak vyzeralo, jak sa spúšťal dážď s vetrom – ale nakoniec planý poplach – a ja som mal krásne chladno bez horúceho slnka.

Ale tie kopce – tam treba ísť! Ako solná komora skombinivaná s paklenicou ale na steroidoch!

Teraz som v Lescun, v kempe za 11 ojro, ale po sprche, najedeny a pod tarpom – a začína lejak. No, chcelo by to dokúpiť – ale pondelky majú obchody vo francúzsku zatvorené, tak si musím ďalšie 4 dni vystačiť s tým čo mám … ale bude to tesné 🙂

Tak dobrú noc zajtra ma čaká 1000 m prevýšenie asi namiesto raňajok 🙂

V Lescun, Francúzsko

13.9.2021

Deň 4

Ráno som mal ako vždy vštko mokré – asi je jedno či mám stan, tarp alebo nič, rosa si ma vždy najde.

Hneď som vyrazil – bez raňajok, a pausu som si spravil až po 300 m klesaní a následnom 300m stúpaní . Slnko si ma našlo v sedle, tak som mu odovzdal vlhnké veci a sám sa najedol – a oblial si koleno vriacim kafem. Hm.

Cesta pokračovala zostupom kde som stretol Davida zo Sevilli – trocha rozmrzeného lebo ho začalo bolieť bedro a nevie ako dlho ešte dokáže ísť. Už mu dochádzal ibubrofen, tak som mu dal svoj a aj aspirin, lebo chcel proti zápalu. Voltaren odmietol, takže ešte stále niečo mám. Ale ináč príma chlap, dali sme spolu 400 výškových a potom som mu utiekol.

V ďalšom údolí som narazil na nádherný camp – vlastne len celé údolie s riečkou kde si môžete zakempovať. 3X reštaurácia a jedny záchody a sprcha – zadarmo! S teplou vodou! Tak som si k obedu nadelil pranie, sprchu, bagetu a 2x kafe – a nejak ma to nabudilo že som dal až na vrchol pic D´Orhy -2017mnm. Prvýkrát nad 2000 mnm na tejto ceste a prvýkrát vidím vysoké Pyreneje.

Už sa tam moc teším.

Je tu trošku problém s vodou, už som musel raz filtrovať ukradnutú vodu kravám, dnes ma od toho zachránil ich majiteľ ktorý mi radšej povenoval fľašu vody. Milý človek, aj keď ma má za blázna 🙂

No a teraz už spať – dnes bol dlhý deň. Myslím na vás – ľudí čo ste mi blízky – chýba mi možnosť zdielať pekné momenty. A uź sa pravidelne bez hanby rozprávam s ovcami. Hm.

Jo a múdro dňa:

Pred výstupom som rozmýšlľal či ešte na ten Orhy liezť – bolo už neskoro, motal sa v mrakoch, v nohách už 1600 a pred sebou nekonečno výškových metrov – ale nakoľko som mal vody tak na večeru a ráno by som musel bez vody tak som sa tam vybral. Za hodinu a pol som bol na kopci a uvedomil som si takú múdrosť , pozor pozor:

bez ohľadu na to či je cesta pred nami alebo už za nami, cesta zostáva rovnaká. Len nám sa v budúcnosti javí ako nárocná – a po jej prekonaní keď sa obzrieme tak nám príde ľahká.

Tak to je so všetkým – niekedy treba len vykročiť a zmena uhlu pohľadu nám nakoniec dá zapravdu 🙂

A druhá múdrosť – niekedy ten pohľad späť je z novej perspektívy nádherný – a stojí za to sa obzrieť. Ale pred nami je zas veľa nových vrcholov …

A už som jak Coelho tak idem radšej spať. Dobrú noc.

Zas do šuplíku bo neni signál:

30T 664205 4759696

12.9.2021

Deň 3

Tak dnes sa noha zázračne uľudnila – aj keď prvých 15 km bolo peklo. Už som sa videl v autobuse do nejakého mesta po inú obuv – no a potom ako zázrakom ok.

Tak nie úplne, ale jako dosť.

Dnes sa šlo mimoriadne ťažko, pomalinky vyliezajú čertíci v hlave – ale povinných 30km som dal. Časť cesty sa ide po camine, ale naopak, tak o spoločnosť bolo postarané 🙂

No a teraz už začali hory – bez signálu, obchodíkov … proste nič len tie kopce.

Asi na 10 km bol ten wau moment keď som sa vynoril z hmly … tak rád by som ten moment s niekym zdieľal. Ale okrem mňa tam bolo len 6 supov. Hm. Lepšie ako nič 🙂

No a od teraz už to bude makačka. spím niekde medzi bobkami, bez signálu …

Dobru noc.

V 30T 648119 4766346

11.9.2021

Deň druhý – nič nové 🙂

Od polnoci búrka a až do jednej dážď. Do jednej po poludní!

Tarp podržal a bolo pod ním parádne.

Včerajší:

Ináč sa cítim ako na camine, ale v Galícii – mokro, zeleno, prázdno. Dokopy som stretol asi 6 ľudí, a to som prechádzal cez dve mestá.

Najzaujímavejší – z toho mála – bol krásny pár , podľa prízvuku tipujem z nemecka. Idú HRP – ale naopak! Takže za 3 dni sú v oceáne … aaaaaaa moc sa s nimi na to teším.

Ja ešte len začínam – a už mám kŕče v pravom narte – asi jak som na také túry neni zvyknutý v polobotkách v kombinácii s mojou pravou plochou nohou – podobné som mal po 100km aj na camine, tam to bolo z rozpadnutej boty … tak uvidíme či nepôjdem niekam po ortopedické vložky … keby niekto vedel čo s tým budem len rád. Taká bolesť a stuhnutosť v pravom narte …

Jo, a camino sa mi priplietlo pod nohy aj tu 🙂 pekné spomienky, išiel by som zas.

Zatiaľ to riešim masážou a skrátenou dennou etapou – je tu v mestečku zadarmo kemp, voda a po ruke obchodík tak na dnes 30 km stačilo. Aj tak som spravil 3 etapy za dva dni …. dúfam že to telo zamaká trochu. Ináč som kondične na parádu, nebyť nohy tak ešte 10 dnes padne :/

Čaká ma teraz viacej prevýšenia, nejakých snáď 1800 m na deň, do kopca noha nebolí takže dobre 🙂

Tak ešte pár fotiek, supov som nefotil, pršalo mi do objektívu, ale je ich tu dosť 😉 myslím že na mňa pozerajú so zaľúbením ….

No a na tomto mieste som tento rok prvý slovák čo ide HRP. Hm. 🙂

P. S: a v kempe su 3 kotatka. Jako, boja sa … ale je to sranda 🙂 asi ich zapocitam k tym ludom co som dnes stretol 🙂 talze 9, heeej?

P.s2 – kociciek uz je 6 – 5 malych a mama 🙂 to je blazninec 🙂

V Les Aldudes, 10.9.2021

Dnešná etapa 30.43 km 1195 m prevýšenie za 8:15.

Tak deň prvý

Začal zaujímavo. Predpoveď pocasia vlastne vyšla, len v inom čase – čítaj že som prvé 3 hodiny dupal v lejaku. No a potom už bolo dobre, ale stále tak nejak vlhko.

No a tak. Troška som si poblúdil. V daždi sa moc nechce vyťahovať mapa a to ani digitálna.

Po ceste ma pozval miestny deduško na pohárik – s vďakou som odmietol, kráčal som ešte len 3 hodiny … a potom mi to bolo ľúto. Ktovie, mohol to byť pekný zážitok – ale tak keď sa to náhodou niekedy zopakuje tak tentokrát pôjdem. Je zaujímavé rozmýšľať nad tým, nakoľko sa človek má sústrediť na samotnú cestu a nakoľko sa otvoriť náhode – aj za cenu zdržania.

Cesta bola príjemná, hore dole hore dole 🙂 po ceste som sa 2x zastavil v bare na kafíčko – teda, hlavne na záchod 🙂

Po ceste všade veľa voľne pobehujúcich koní, sem tam krava a ovce.

A nakoniec som sa dopracoval sem – pekné miesto s lavičkami, vodou, vyšlo slnko – tak som to na dnes zapichol a vypral a usušil a najedol sa. Ale tumblir mi viac ako 10 obrázkov nedovolí, tak si to musíte predstaviť 🙂

Tak za dnes nejakych 37,42 km. A 1619 m stúpania.

Asi idem spať 🙂 zajtra ma čaká zase vlhko – podlľa predpovede.

Jo a za celý den som povedal asi 30 slov. A je to super 😉