Par napadov

Stezka ČESKEM může jít každý

GR 20 – Wikipedia

Camino del Norte | Camino Northern Way | Caminoways.com

Alta Via 2 Itinerary: The Dolomites AV2 Planning Guide – Gohikealps.com

Deň 31

Tak, dokonáno jest.

Ráno rýchle raňajky – čo zostalo, a hybaj do doliny. Ináč nuda, až na to že som stretol Alena – francúz, že ide Camino de Santiago. Z Leonu. Už má v nohách 1000 km, teraz chce prejsť Pyreneje – uvažuje ktorou cestou – a portom Camino norte do Compostella. A potom že pešky spatky … no, som ťažlý amatér.

Ináč v cieli cesty – Banyuls sur-Mer je nejaká fiesta vína, kapelky vyhrávajú, v uliciach spústa ľudí – a ja sa zrazu cítim sám .

Ale čo, povinná kúpačka v stredozemnom studenom mori a teraz pohľadať darčeky a vlakovú stanicu.

Ďakujem Vám všetkým kto ma sledujete, ospravedlňte tie blbé chyby čo tu vyrábam – na telefóne je to také … no. A snáď sa uvidíme niekedy v kopcoch 🙂

V Banyuls sur-Mer, 9.10.2021

Dnes 14km, cca 500 do kopca a z kopca až úplne dole. A ďalej už len voda …

Deň 30

Tak posledný večer v refu … ale nepredbiehajme.

Čo dnes … no, už taká nuda. Ako, človek sa nachodí, aj do kopca našlape, ale je to také nejaké … ľahšie. Kyslík sa sám do plúc tlačí, slniečko pečie – hádam aj 25 stupňou bolo – výhľady moc niesú, bo furt v lese…

Ale tak sem tam vykukne more a volá ma, volá, a však ja idem, idem, ale obzerám sa … pyreneje sa zatiahli, nastupuje zima … a nechali si kus mojej duše asi alebo čo.

Čím ďalej je viac ľudí, prechádzal som cez Perthus, plno ľudí, hluk, autá, nadháňači do reštaurácií… cítil som sa viac stratený ako v hmle na hrebeni. Ale dokúpil som, dovolil som si tanier s rybiskou – taký slabší, kafe a palacinku a zas do kopca. Posledný vrchol Puig Neulos 1253 mnm, pekný výhlľad aj na francúzske aj španielske pobrežie … jo, a často sú tu pomníky pripomínajúce utekajúcich ľudí pred frankovými vojskami – republikáni, catalánci, baskovia, členovia republikánskej vlády – mnohí sa nikdy do vlasti nevrátili. Jak sa mám dobre že mne len chodia smsky od operátorov z tej – ktorej strany hranice …

Teraz som v refu Tagnerede s dvoma francúzdkymi 70tnikmi, ak som správne pochopil z našej anglicko francúzskej komunikácii tak ich ženy vyhnali nech sa trocha hýbu 🙂 tak išli 2 hodiny a teraz pri ohníku spolu hodujeme, ponúkame sa syrmi a fuetmi a oni mna aj skvelým vínom – a je nám dobre. Neviem či zašportovali, ale je nám krásne.

Tak snáď kludná noc a zajtra posledných 18 km … je to zvláštne, som rád, ale … tal nejak smutno. Veľa som našiel a mnohého sa musel vzdať. Ale to je dobre, vesmíru je to všetko aj tak jedno 🙂 raz si musím zrekapitulovať čo sa to vlastne so mnou všetko stalo.

Tak zajtra z pláže, ak ma auto nezrazí:) a potom priatelia v Barcelone a na tých sa moc teším … a potom babička pražská a rodina počerncká a vojtovci a … no, nejak sa dojímam, a ešte nemám hotovo.

Tak dobrú noc.

V refu Tagnerede, 8.10.2021

Dnes cca 30 km a 1406 do kopca … no už to ide dole 🙂

Deň 30

Tak posledný večer v refu … ale nepredbiehajme.

Čo dnes … no, už taká nuda. Ako, človek sa nachodí, aj do kopca našlape, ale je to také nejaké … ľahšie. Kyslík sa sám do plúc tlačí, slniečko pečie – hádam aj 25 stupňou bolo – výhľady moc niesú, bo furt v lese…

Ale tak sem tam vykukne more a volá ma, volá, a však ja idem, idem, ale obzerám sa … pyreneje sa zatiahli, nastupuje zima … a nechali si kus mojej duše asi alebo čo.

Čím ďalej je viac ľudí, prechádzal som cez Perthus, plno ľudí, hluk, autá, nadháňači do reštaurácií… cítil som sa viac stratený ako v hmle na hrebeni. Ale dokúpil som, dovolil som si tanier s rybiskou – taký slabší, kafe a palacinku a zas do kopca. Posledný vrchol Puig Neulos 1253 mnm, pekný výhlľad aj na francúzske aj španielske pobrežie … jo, a často sú tu pomníky pripomínajúce utekajúcich ľudí pred frankovými vojskami – republikáni, catalánci, baskovia, členovia republikánskej vlády – mnohí sa nikdy do vlasti nevrátili. Jak sa mám dobre že mne len chodia smsky od operátorov z tej – ktorej strany hranice …

Teraz som v refu Tagnerede s dvoma francúzdkymi 70tnikmi, ak som správne pochopil z našej anglicko francúzskej komunikácii tak ich ženy vyhnali nech sa trocha hýbu 🙂 tak išli 2 hodiny a teraz pri ohníku spolu hodujeme, ponúkame sa syrmi a fuetmi a oni mna aj skvelým vínom – a je nám dobre. Neviem či zašportovali, ale je nám krásne.

Tak snáď kludná noc a zajtra posledných 18 km … je to zvláštne, som rád, ale … tal nejak smutno. Veľa som našiel a mnohého sa musel vzdať. Ale to je dobre, vesmíru je to všetko aj tak jedno 🙂 raz si musím zrekapitulovať čo sa to vlastne so mnou všetko stalo.

Tak zajtra z pláže, ak ma auto nezrazí:) a potom priatelia v Barcelone a na tých sa moc teším … a potom babička pražská a rodina počerncká a vojtovci a … no, nejak sa dojímam, a ešte nemám hotovo.

Tak dobrú noc.

V refu Tagnerede, 8.10.2021

Dnes cca 30 km a 1406 do kopca … no už to ide dole 🙂

Deň 29

Pekný deň s príbehom.

Ale postupne: ráno šupity dole do mestečka, kafe a croasan a ešte jedno kafe v bare kde je majiteľ boh vie prečo veľký fanda Slovenska. Potom nákup v supermarkete – 2 hrušky, camembert, maslo, čokoláda a oriešky. A bageta a chleba v pekárničke – okrem týchto troch vecí som v celom meste nič iné otvorené nenašiel.

No a do kopca – asi po 400 výškových metroch počujem skučať psa – a vybehol z krovia taký poľovnícky oný, vystresovaný … a nalepil sa ma mňa. Hovorím mu že to neni dobrý nápad, ale nedal sa odradiť – statočne ťapal tými 7cm nožičkami 800 výškových hore a potom aj dole – na 10 km. Ako keby som bol jeho jediná šanca.

Tak v pause dostal kus bagety a vodu – zvláštne mať po mesiaci niekoho so sebou a nebyť sám – ale čo s ním?

Pri prvom obydlí sa pÿtam miestnej pani – ja po španielskys francúzskym prízvukom, ona po francúzsky d prízvukom španielskym – a nech behnem dole 5km do nejakého baráku že mi tam pomôžu.

Tak ok, idem dole – dosť zachádzka teda – a tam zvoním – a hneď sa vyrútili dvaja velký psi a začali toho môjko nešťastníka trhať. A to ma nasrali, lebo keď si vás v nešťastí niekto vyberie a vy mu pomôžete tak cítite za neho zodpovednosť – tak som ho holými rukami ubránil. A prišla taká mladá francúzska víla – jak z rozprávky a nakoniec že mu nájdu domov – že poľovníci majú takto psy a pred poľovačkou ich vyhladujú aby im durili zver – a keď sa nejaký pes stratí tak naňho kašlú.

No pekne, môj názor na poľovníkov sa zas trošku zhoršil , ale dobre, pes mi medzitým zožral poľkubagety a syra – kto by mu odolal, ešte som pomohol uviazať toho veľkého zúrivého – ktorý ma neviem prečo rešpektoval, asi jak som sa s nim zúrivo ruval o kamaráta – a nerád som opustil parťáka.

Trochu mi chýba, chuďák malý … ale je v najlepších rukách. Tak snáď bude mať lepší život teraz …

A ja sám zas do kopca. A tu je to pre mňa náročné – 2000 m stúpanie ale furt v lese, nič nevidím len stromy, a rastie únava.

No nič, nakoniec som doťapal večer do refu Salena, sú tu dvaja belgičani, tiež HRP, idú od 20 augusta … a príbehy máme všetci tak na pár hodín.

Tak dobrú noc, zajtra dlhá a ťažká etapa, ale asi posledná – pozajtra len 18 km z kopca.

Pánbohpomáhaj.

V refu Salena , 7.10.2021

Do kopca 1990m, 23km.

Deň 28

Tak klasika – nevyspal. Zima a myš.

Jedlo som zavesil na háčik, špeciálne som kontroloval aby tam nebol žiadny chodníček – len stena a hák. Na ten som zavesil igelitku s jedlom. O druhej ráno počujem typické slastné chrumanie – idem , chytím igelitku – a tam vystrašená myška, pozerala na mna že ako sa dohodneme, také malinké očičká – tak som ju pustil. Tašku zobral k sebe a doklepal sa k ránu.

Ráno pozerám – načala moj posledný keksík – také niečo ako bebe dobré ráno, ale len trošku na rožku, viac nestihla. A prišlo mi jej ľúto – hovorím si: ona hlad, ja hlad, ja lezec, ona lezec … tak som jej tam ten keksík nechal. Deň bez sladkèho vydržím, tak čo by som nepodržal parťáka.

Hodinka zostup, zavreté refu kde som dúfal v real kafe a potom výšľap na posledný významný kopec 2784 mnm- pic Canigou, moc pekné, lezecké… tak to mám rád, myseľ sa sústredí a je to také … no, odšlapať 700+ km pre horolezca zas nie je uplne ten pravý pôžitok …

Ale zima jak pes – vietor, mráz aj keď jasno … ja to mám tak rád! Už sa teším na zimnú sezónu, polozíme, polyžujeme … jo, hľadá sa parťák, tak sa priebežne hláste, kardio kondičku mám, lezeckú dotrénujem 🙂

Na pol ceste dolu som stretol milú francúzsku, takú malinkatú babu christelle, tretí krát sme sa stretli. Ako, chodí nižšie varianty, ale ona snáď beží alebo čo .. taks me spolu pojedli a bežal som ďalej. Zostup až po dno a zas do kopca – nádherné francúzske lesy – nechápem kde berú španieli a francúzi drevo keď v celých pyrenejich som nevidel jediné rúbanisko. Asi sa musím spýtať slovenských lesníkov …

Po ceste som sa pri inom refu pohral so psami, vypil konečne to reálne kafe a ťapal ďalej.

No a tak som sa dokomŕcal až sem do refu des Vigourats – a čím bližšie k mestám tým horšie refu – na stenách hákové kríže a tak. Ja hovorím, v hore nič zlé nieje, to len u ľudí …

Tak dobrú noc, zajtra do Arles -sur-tech, pomerne veľké mestečko. Dokúpim, a hneď zas do kopca…

A v sobotu, pevne verím, namočím nožku v mori – celý deň naň pozerám z kopca.

V refu des Vigourats, 6.10.2021

Dnes nejakých 1500 do kopca a 26 km.

Deň 27

Tak otvorené bolo, kúpil som kus syra a štvrťku takého staršieho chleba, ale však pánbohzaplať. Teda, zaplatil som ja asi 7 ojro a šup ho do kopca. Plyn nemali. Po ceste mala byť picnic area – ale nejaký kreatívec sa tam vyzúril a vytvoril tam neofic chalupu – a v nej asi 5 plynových bomb, skoro prázdnych – ale tak že díky aspoň na jednu večeru – bez hanby som sa rozhodol preniesť tento za chcíľu už kus kovového odpadu cez 2700mň kopce.

Túto oblasť poznám, napr pic de la Donna sme so Zuzkou voľakedy dávno keď bol svet ešte milý a bezstarostný vyšľapali na kyžiach. A ja som sa tešil že aké pekné to bude so snehom – no ale kým som sa tam vytrepal tak sneh zišiel a kopce sa stali nie moc vábnymi kopami kamenia. Tak som radšej ťapal ďalej, do francúzskej časti ktorá je ako z Pána prsteňou nákazlivý minimalismus.

Prišiel som k refu la Rotja, vybalil, uvaril, zjedol – a pozerám že je nejak skoro. Kontrolujem papiere – a veru ešte by sa stihlo do ďalšieho regu – tak som zas zabalil a odtrmácal sa 12 km do takej studenej barabizne až mi smutno bolo 🙂 no ale čo, 12 km k dobru je 12 km k dobru.

Tak snáď sa v tej zime vyspím.

Dobrú noc

V refu de Pla Gullem, 5.10.2021

Dnes cca 29 km , nejakých 1700 m do kopca.

Deň 26

Parádna noc v hoteli a parádne – aj keď len sladké – raňajky, platil som menej jak som čakal a potom hrrr dole do Bolquere.

No a tam som nič nekúpil, pretože je pondelok – To je taká francúzska nedela, všetko zavreté.

Kopce okolo zasnežene tak sommA rozhodó ísť po gr10 – na hrebeni nie je kde spať, len v tej diere v tirapitz, kam by som to za svetla nestihol. Mimochodom, toto je časť pyreneí ktorú poznám najlepšie – vall de nuria je z druhej strany.

V cabani na gr 10 už horel oheň – opäť stretávam mladéjo francúza Thea, robí gr10 – tak som aspoň nebol sám, zrovna dnes som bol za spoločnosť vďačný. Aj za ten oheň – vonku bude v noci pekne hlboko pod nulou.

Plán na ráno a po gr10 okolo refu de la Caranca – ak bude otvorené niečo kúpim, a potom hore na hrebeň, a po hrebeni do nejakej nespravovanej chaty refuge de la portelle de Rojta. No a 20 km bude bez vody tak musim na ťažko.

Plyn tam mám hádam aspoň na tú jednu večeru, mám to trošku na tesno, dúfam že to refu čo idem okolo je otvorené a kupim aspoň bagetu 😉

Tak držte palce, bude to dlhé a krásne.

V Cabane de l ´ Orry, 4.10.2021

Dnes len 21 km a 816 stúpanie – ale zas som vybavil spústu vecí ato mi zabralo pár hodín …