Deň 6
Boh mi je svedkom že som to nechcel!
Šiesty deň mal byť ľahký, oddychový – plán bol pomalinky oddychovo regeneračne vystúpať do sedla Col de Pau, oditaľ tiež regeneračne na chatu d´Arlet a tam niekde prísť až poobede, niekde zakempovať a dopriať si oddychu.
No ale, ráno začalo pršať, nie moc, ale vytrvalo. Na hrebeni sa k tomu pridal vetrík, až som bol celkom rád že mám paličky.
Na chatu som prišiel nejak po 12 tej – mokrý a vyzimený – miestna chatárka mala veľkú dušu a mnou objednaný sendvich doplnila o kuskus a šalát a misu kafe … ďakujem! Človek s veľkým srdcom na správnom mieste.
No a čo s načatým dňom? Vybral som sa najsť nejakú cabaňu – prístrešok – ale všetky boli obývané pastiemi. Počasie sa ešte zhoršilo, dážď zhustol a ochladilo sa – bunda mi premokla asi za hodinu, ale pri stúpaniach sa v nepremokavom potím tak som išiel v šortkách – no, moc sa mi zastavovať nechcelo.
A tak som prišiel až do Candanchu – miesto kde sme pred 11 rokmi začali Camino Santiago. Spominka pekná, ale refugio zavreté, mesto duchov. Nakoniec som sa dopracoval do jediného otvoreného albergue na hraniciach, a tu spočiniem na dve noci.
Je to sice drahé – 23 euro noc a raňajkami, ale a, hlásia dážď, b -čaká ma ešte 600 km a vyššie hory, tak nech sa to telo troška má šancu spamätať.
Takže pokračujem až 16teho, dnes som na nákupy v Canfranc, kúpil som nejaké polievky, sladkosti a tyčinky, najbližší kontakt s civilizáciu hlásia za 76 km v Gavarnie – možno nejaká chata po ceste …
Ak to pôjde týmto tempom tak by som mohol byť v Basurte 20teho – a tam už to poznám.
No, čo sa tela týka – prekvapivo v pohode, na zaciatku som myslel že ten tréning nemá až taký vplyv, ale posledné 3 dni ukázali že mám prekvapivé rezervy – keby som chcel tak to na 40 km a 2000 m prevýšenie za deň môžem potlačiť – ale chcem si radšej rozložiť sily.
Noha už je v pohode, trochu ma bolí rameno od ruksaku, ale nic vážne. Som dosť dobodaný od bĺch a múch a ovadov, to je tým že všade sú ovce kravy a kone – najmä španielska strana pyreneí je intenzívne využívaná – a je to vidieť, francúzi si prírodu pestujú lepšie.
No a hlava – prekvapivo dobre. Samota mi nevadí, dokonca som rád a moc si ju užívam- a keď niekoho stretnem prehodíme pár viet – a je to krásne. Potešila by ma francúzština – stretol som krásnych ľudí a niekedy to jazykovo drhlo, ale španielčinu si užívam.
Na ľudí mám veľké šťastie.
Jediné čo by som rád – zdielať niektoré moc pekné momenty s niekym – proste toho pekného mám v živote toľko že to preteká 🙂 ale tak aspoň vám sem napíšem zopár viet a pridám pár fotiek.
V candachu, 15.9.2021
40 km, cca 2300m prevýšenie.
