Štítek: hrp

Deň 23

Tak pekne. V noci tlačil betón, zima ani moc nebola.

Aj som si prispal – vyrazil som o 9. A hneď mimo trasu – a hovorím si, tou dolinou dole zas nepôjdem, a na kopci som dlho nebol – tak som si to šupol cez Pic de Les Fons, 2759 mnm. Vlastná varianta 🙂

Hore ma dobehol dedko, tak 67 mohol mať, ale do kopca bežal tak že čakatelia z horskej by sa nestačili ani pozerať (prepáčte, mládež, máte viac behať a menej chlastať 😉 )no, asi mojim tempom, ale bez zastávok 🙂 tak sme sa pustili do reči, vymenoval mi všetky vrcholy dokolečka co sme videli a to katalánske, andorské aj francúzske, dal prednášku z dejín Andorry a z jej ekonomického systému 🙂 parádny človek.

Tak foto a potom dole a napojil som sa zas na klasiku hrp.

V Llorts som si dal kafíčko, a potom pri pochode po asfaltke od rána nachystanú bagetku. No a potom zas do kopca, dnes rekordné stúpanie – ináč sa moc nedeje, hore hrozila búrka ale nejak sa to rozpadlo 🙂

Zajtra opustím už Andorru napevno, prešiel som ju celú 🙂 a je dobrá. A je tu spústa skvelých chát zadarmo a v dobrom stave – aˇnapr táto v ktorej budem spať – Cabana Coms de Jan – tu stojí od roku 1979. A stále v skvelom stave, s plnou lekárničkou, čistá, s krbom … keby to tak u nás mohlo byť … a tu ich je takých spústa, a aj tie čo sú platené majú priestory zdarma.

Na štát čo má rovnú daň 10% a žiadnu inú neuveriteľné!

Tak teraz večera – výnimočne píšem mimo postele, a spať.

Dnes bol krásny deň, cítil som sa šťastný a silný, bez ohladu na otlaky.

Zajtra má byť ešte pekne, v nedeľu dážď a v noci na pondelok sneh – tak uvidím či tomu utečiem 🙂

V Cabana Coms de Jan, 1.10.2021

31T 388380 471933

Dnes do kopca 2532 m a na dĺžku len 17 km . Holt Androrra – aspoň viem kde to ten dedo natrénoval.

Deň 22

Tak čo bolo dnes … aaaaa mrzlo. V noci. Teda, vonku. A to so sebou prináša také iné malé radosti.

Tak si nalejte teplý zázvorový čaj, hoďte si doň pekný kus citrónu a s medovníčkom si vychutnajte prvé zamrznuté čítanie 🙂

Ako mrzlo? No, nie moc, asi takto:

Len tak aby sa dobre dýchalo.

Pre mňa to znamená:

Nachladnutý nerv a pod ľavou lopatkou. Ale je to mimo ramená ruksaku, a kto by sa obzeral, že ano:)

V posteli už nie som sám. Do spacáku sa so mnou sťahujú batérie, olivový olej a maslo a plynová bomba.

Filtrácia vody z potoka je sranda sama o sebe. Ono na prvý omak je teplá – má o pár stupňov viac ako vzduch, ale máčať sa v tom 5 minút je na 10 minútový odzemok 🙂 kamzíky na mňa pozerali jak na blba 🙂

Ale zas ja mám rád keď je pod nulou – krásne sa šlape, krásne sa dýcha, nemusím sa hneď vyzliekať a tak … jo a tráva křupe a to je príjemné.

No a nasledovalo čo – no do kopca. Tak ma napadlo že na pyreneje musí človek fakt rád do kopca chodiť. Dolina nádherná, prvé sedlo ok, a potom celkom fuška až do 2700 mnm. Po ceste som stretol dve príjemné katalánky, a nemecký pár – keď už radím kam sa oplatí ísť turistom je také – normàlne. Ale keď som radil kade na Pic d´Estats katalánkam tak som sa cítil jak pán – na tomto ikonickom kopci sme boli s Bertou pár rokov dozadu, stále si to pamätám. Dnes už nie, chcel som predsa do Andorry. Tak cez sedlo Portella de Baiau, nejakých 2760mnm – ináč hnusný výstup v bridlicivom suťovisku. Ale v refu niekto nechal muffiny s venovaním – tak som mu poďakoval a narušil keto diétu – to sa to ide do kopca keď máte cukor v krvi.

No a zo sedla do mestečka Arinsal, pekné mestečko prakticky existuje asi len pre lyžiarov, tuná v zime hodne sneží – ale majú 2 supermarkety. Tak som nakúpil, zavolal domov a už pri čelovke sa vrátil 4,5 km a 520 výškových metrov do refu del Pla de l ´Estany. Vnútri chrápe nejaký typ, skúšal spraviť oheň a je tam dymu jak v udírne, tak spím vonku. Radšej mráz a kyslík …

Jo, a už som v Andorre! Tadaaaa

Zajtra na zahriatie hneď z rána 1450 m do kopca, ale má tam byť nejaké refu s posádkou – tak hádam majú bombu do variča, v Arinsall nemali. Po tom ako som uvaril vajíčka mám pocit že budem od zajtra na studenej strave a to by bola škoda.

Tak dobrú noc, pozdravujem a tešte sa zo života – aspoň toľko čo sa dá.

V refu del Pla de l ´Estany, 30.9.2021

31T 373707 4716907

A dnes to bolo hodne – nastúpaných 2458 m na 26,7 km. A dole kopcom 2679m … to bude zajtra drina zas vyliezť spaaatky

Deň 21

Ja už neviem čo písať: stále to iste.

Ráno som nasilu natlačil do hrdla vločky, sáčkové kafe a hrrr do doliny . Nádherné ráno – bez dažďa ale skala mokrá – snáď to tým angličanom uschne. Tento červený kameň keď je mojrý je klzký jak ľad.

V doline som prechádzá cez dedinku Noarré – dôležitú v partizánskom odboji republikánov – a potom jak je tu zvykom dlhé, nekonečné stúpanie.

Stretol som pastiera koní – dal mi odpiť vína z Boty – to je taký koženný mech na víno a miestni sú zvyknutí takto pocucovať vínko ako energiťák. Má to malinkú dierku, takže človek si strekne do úst tak akurát glg – ale energie to dalo až som bol prekvapený.

Tunajšie hory sú nárpčné – nie len značením a kvalitov chodníkov, ale hlavne nekonečným stúpaním alebo klesaním. Nič medzi – buď 700 m v kuse hore alebo dole. Je to strašne únavné a cítim z toho stehná.

No, po prechode hrebeňa som zbehol k najväčšiemu katalánskemu jazeru Certascan, zastavil sa v refu – pokecal so správcom, zjedol mu buchtu, vypil kafe a uploadol včerajší blog. A potom ešte malý výšvoh k ďalším jazerám – na hrebeni posnežkávalo, ale stúpania mám v tričku. No a potom zostUp z 2600mnm do 1300 🙂 a následne výšľap sem, do cabani Sellente.

Zajtra na kopec 4.5 km ale asi ešte 500 výškových a potom dole do 1800 a zas hore do 2800 – a potom už snáď dolu až do Arinsal – a to už je myslím v Andorre 🙂

A tam je obchod a kaviareň 🙂

Z jedla mi ešte niečo zostalo, tak na dva dni – ale potom zas 80 km bez civilizacie tak musíme doplniť. A chcelo by to už aj novú plynovú bombu … a hlavne, zeleninu. A šumák … a piknik 🙂 a a a a a

No, jedlo sa stáva stredobodom záujmu.

Ono, jak som naposledy kupoval tak aby bolo dosť proteínu tak už tretí deň mám keto diétu 🙂 nič moc teda, nesmiem zabudnúť kúpiť aj nejaké cukry. 🙂

Ide spať, všetko ma bolí, vonku asi mrzne a vnútri je tak o 3 stupne lepšie – ale cez deň na slnku mávam možno aj 12 stupňov – keď nefúka.

Dobrú noc .

Jo, a ako to počítam tak za 11 – 12 dní by som sa mohol namočiť v stredozemnej mláke. Ak boh dá ..

V cabani Sellente, 29.9.2021

Nastúpaných 1964m do kopca, 16km.

31T 364121 4725221

Deň 20

Tak sa mi to zmazalo – tak nanovo.

V noci ma budili psy – prišiel ďalší pár o polnoci a psy sa to rozhodli vyriešiť na počkanie. Hm

Rámo zas do kopca, potom z kopca, potom zas do kopca. Začala jelenia ruja, stromy sa začínajú zafarbovať do červena.

V stupÁku som stretol Tima a Harryho – prekvapilo ma jak sú ďaleko 🙂 holt, najedli sa 🙂

Chodníky a značenie už zmyzli úplne, ale zas je tu moc krásne a divočina.

Dnes spím v refu Carlos Puyol, luxus – dúfam že nezaprší, schádza sa blbými úsekmi ľadovcoˇ vyhladených vyvrenín a mokré to hodne kĺže – a je kam padať, tak myslím na angličanov, ale nemám im ako dať vedieť. Ale oni to zvládnu, dali to až sem …

Tak dobrú noc, zajtra zas do kopca 🙂 2x

V redfu Carlos puyol( katalánec s prvovýstupom na Broad Peak) 28.9.2021

Dnes len 15 km, 1800 do kopca.

Deň 19

Tak v noci som paradoxne moc nepospal – zas hlava, no. Unaveny som bol cely deň. Aj ten batoh mám nejak ťažký 🙂

Ráno som sa rozlúčil s babami a rovno začal do kopca. Ináč trošku nudný prechod medzi horami, zbehol som z Aiguas tortes do Alt Pyreneu Narural Park a tam to začalo. Klasika HRP – neznačené, bez chodníkov – ale krásne. Kúsok od super drahého a turistického parku Aiguas Tortes je miesto ktoré vyzerá rovnako, chránené je menej – takže aj bivak aj stan – ale bez ľudí a divočina.

Len tá náročnosť narastá – neprechodené chodníky a hľadanie cesty sú vyčerpávajúce – dnes len 14 km a nejakých 1580 m prevýšenie, a uťahaný som ako kôň.

V refu som s dvoma dôchodcami z Barcelony a ich psami 🙂 tak zas trošku iný zážitok. Dúfam že sa vyspím, práve jeden pes neustále skučí, vonku behajú kamzíky …

Zajtra by mal byť zas ultra šlapák, až do 2600 mnm. Uvidíme.

Dobrú noc.

Jo a do konca už je to len 300 km … ale výškových je ešte nejak moc 🙂

V refugi Airoto – Gracia, 27.9.2021

31T 339535 4729082

Deň 18

Taaak po paradnej party som sa zobudil okolo ôsmej. Dali ame si raňajky a Petr ma hodil k jazeru Sallente, rozlúčili sme sa a vybral som sa pochodom cez Aiguas Tortes de sant Maurici k refu Colomers. Tu sa ráno napojím na HRP, ale nepôjdem dole do Salardu ale hornou variantou cez kopce 🙂

Refu už je zavreté, ale je tu luxusný wimterraum, a len dve baby z Baskicka takze parada a aj veselo.

Ináč dnešný poldňový prechod moc pekný – posúďte sami.

V refu Colomers, 26.9.2021

31T 329337 4720971

Dnes cca 20 km / 1890m stúpanie 🙂 na pol deň to nie je zlé, ďeň volna cítiť.

Deň 17

Volný deň v kruhu krásnych ľudí, opekačka, jedlo, jedlo, jedlo, nejaké vínko a sprcha a 2x postel.

A španielčina, katalánčina, angličtina – a prekvapivo aj čeština a slovenčina 🙂

Tak paráda a zajtra zas do kopca.

Plán je nevoziť sa do Salardú autom, ale pešky prebehnúť pyreneje na šírku a pri Colomers sa napojiť na hornú variantu. Je to asi 25 km navyše, ale však stále v Aiguas Tortes 🙂 tak čo. Aspoň uvidím viac – držíme sa hesla stap and stair 🙂

A Tima s Harrym dobehnem snáď neskôr.

V Senteráde, 26.9.2021

Deň 16

Po studenom bivaku pri Restance som ráno dal kafíčko na chate a stretol – Tima s Harrym 🙂 vzali to troška kratšou cestou a neskoro večer prišli na chatu. Tak sme ráno založili nové sociálne hnutie – Stop and stair 🙂 pribalili ešte francúzsku Claru, a keďže sme mali rovnaký cieľ – Salardú kvôli nákupu tak som prijal ich tempo a vyvhutnávajúc krásnu krajinu sme extrémne pomalým tempom prešli krásny kúsok hôr.

Ale to podstatné – Petr býva na opačnej strane hôr a v sobotu robí opekačku pretože má narodeniny. A keďže ma pozval tak je to jasné – v sobotu deň volna, 2x spánok na posteli, socializace – prišiel po mňa do Vielhy a odviezol si ma domov. A už to začalo, ako som to z Katalánska poznal – večera u susedov, spústa krásnych ľudí a parádnych jedál. Na hanbu som sa nevedel dožrať.

Moc mi v Prahe chýba tento sociálny život – a k tomu sú to všetko ľudia z hôr 🙂

Tak párty do 2 ráno a spať. V sobotu socializácia a výkrm pokračuje – a musím vymyslieť ako sa v nedelu dostanem späť na trasu …

A mením potravinovú stratégiu tak uvidíme 🙂

V Senteráde, 24.9.2021

Deň 15

Dnes oddychovo. Predsa len to na nohách cítim – a pri pohlade do zrkadla moje telo naberá nejaké zvláštne proporcie :/ ale postupne.

Po skvelej noci v refu Mulleres som sa rozlúčil s Timom a Harrym, vymenili sme si kontakty – chcem vedieť keď to dokončia, a ja im verím že určite, a za hoďku a pol som zbehol k tunelu Vielha. Vyhodil som smeti, pohral sa so psom, odoslal blog a začal šlapať do kopca k jazerám smer restanca. Nejak pomaly to šlo, asi ma nakazili angličania 😉 ale nie, len musím nejak tú stravu, s denným deficitom 3000 kcal a bez proteínu to takto už dlho nepôjde. V Salardú hádam domúpim.

Urobil som si kolečko okolo jazier a zbehol k chate Restanca. Tam ma poznali – pamätali si troch čechoslovaákoc spred 13 rokmi čo tu o polnoci zlyžovali ten vražedný žlab cez jazero 🙂 tak sme nejak vošli do príbehu chaty. Dal som si horúcu sprchu, umyl vlasy, zjedol bocadillo a išiel do bivaku – je celkom pekne a 22 euro za noc na chate je dosť. Ale ďakujem moc, sú to už kámoši.

Na chate sme pokecali s poliakmi – pár, vegetariáni, robia časť hrp a gr11 – a všetko jedlo na 2 týždne si vlečú v barohoch. Jako super, ale u mňa nemožné. Ešte som stretol troch čechov čo si bibakujú nad chatou a behajú si tu po kopčekoch, celko super.

No a na chate niekto nechal 2 pomarance a 2 vajíčka – tak chatár že či nechcem 🙂 tak raňajky budú luxus 🙂

Zajtra je plán okolo jazier dole do Salardú, snáď tam bude nejaký obchod, už nemám čo jesť, a potom hore do kopcov k Aiguas Tortes.

Opatrujte sa doma, s každým pekným výhľadom na vás myslím.

V bivaku kúsok od chalupy Restanca, 23. 9. 2021

31T 323766 4722735

Deň 14

Ráno krásne. Naozaj. Sidce zima, ale nebo jasné …

Od miesta kde som spal to bolo 10 km do Basurty, kde som sa napojil na moju pôvodnú trasu. Dosť som rozmýšľal či sa nevrátiť a bespraviť tú časť znova – ale na zajtra hlásia zas zle a to by som cez ten Mulleres 3009mnm nemusel už prejsť. A tak som šlapal … však to tam na mňa počká. A ja sa určite vrátim. Je tu veľa oblastí ktoré si chcem pochodiť a veľa vrcholov na ktoré chcem vyliezť …prosre HRP pre mňa Pyreneje nekončia.

Samotný výstup na Mulleres od Basurty je záhul – hlavne na hlavu. Velikánske plato ľadovcom vyhladeného granitu je pre hlavu – a aj nohy náročné – furt do kopca a nuda a nič sa nemení .. no ale na kopec som vyliezol.

Jo a po ceste som stretol svoch angličanov – otca a syna – Tim an Harry- otec má 60, idú na ťažko, dokonca si nesú campingové stoličky. Ale sú super, cestu si užívajú už 5 týždňov, poňali to tak postaru – a majú pravdu.

Krásna rodina, až po refu som šiel s nimi a donútilo ma to spomaliť – a som za to moc rád. Obdivujem harryho že to s tatom dáva tak dlho 🙂 ale sú skvelí parťáci. Aj veceru sme si dali spolu, podelili sa o čo sa dá … nádhera. Tim išiel HRp prvýkrát 30 rokov dozadu, tak sa rozhodli že to skúsia so synom… výbavu majú pravdepodobne ešte z prvého pokusu 🙂 proste anglická výprava jak sa patrí 🙂

No ja som si vybehol – no, skôr vyliezol, dnes cítim nejak únavu v nohách – na Mulleres, nejakých 13 rokov dozadu sme tu boli na jar v snehu s Matiasom a Zuzkou, pekné spomienky – a pekné výhľady na celý masív Aneta. Snehu málo, len tak na nasranie … no a zostup je v letných podmienkach podstatne náročnejší.

Refu je nové, úplný luxus …

No a teraz spať. Zajtra by som rád na chatu Restanca, alebo niekam tam do cabane, má sa pokaziť počasie, tak uvidíme. Od piatku má byť pekne, tak voľný ďeň asi nebude, ale čaká ma Aiguas Tortes, a to je nádhera – a potom Andorra, a tam to nepoznám.

Tak dobrú noc a opatrujte sa.

V Refugio de Mulleres, 22.9.2021

A dnes 25.79 km, 1873 do kopca…

31T 312993 4722018