Štítek: hrp

  • Deň 4

    Ráno som mal ako vždy vštko mokré – asi je jedno či mám stan, tarp alebo nič, rosa si ma vždy najde.

    Hneď som vyrazil – bez raňajok, a pausu som si spravil až po 300 m klesaní a následnom 300m stúpaní . Slnko si ma našlo v sedle, tak som mu odovzdal vlhnké veci a sám sa najedol – a oblial si koleno vriacim kafem. Hm.

    Cesta pokračovala zostupom kde som stretol Davida zo Sevilli – trocha rozmrzeného lebo ho začalo bolieť bedro a nevie ako dlho ešte dokáže ísť. Už mu dochádzal ibubrofen, tak som mu dal svoj a aj aspirin, lebo chcel proti zápalu. Voltaren odmietol, takže ešte stále niečo mám. Ale ináč príma chlap, dali sme spolu 400 výškových a potom som mu utiekol.

    V ďalšom údolí som narazil na nádherný camp – vlastne len celé údolie s riečkou kde si môžete zakempovať. 3X reštaurácia a jedny záchody a sprcha – zadarmo! S teplou vodou! Tak som si k obedu nadelil pranie, sprchu, bagetu a 2x kafe – a nejak ma to nabudilo že som dal až na vrchol pic D´Orhy -2017mnm. Prvýkrát nad 2000 mnm na tejto ceste a prvýkrát vidím vysoké Pyreneje.

    Už sa tam moc teším.

    Je tu trošku problém s vodou, už som musel raz filtrovať ukradnutú vodu kravám, dnes ma od toho zachránil ich majiteľ ktorý mi radšej povenoval fľašu vody. Milý človek, aj keď ma má za blázna 🙂

    No a teraz už spať – dnes bol dlhý deň. Myslím na vás – ľudí čo ste mi blízky – chýba mi možnosť zdielať pekné momenty. A uź sa pravidelne bez hanby rozprávam s ovcami. Hm.

    Jo a múdro dňa:

    Pred výstupom som rozmýšlľal či ešte na ten Orhy liezť – bolo už neskoro, motal sa v mrakoch, v nohách už 1600 a pred sebou nekonečno výškových metrov – ale nakoľko som mal vody tak na večeru a ráno by som musel bez vody tak som sa tam vybral. Za hodinu a pol som bol na kopci a uvedomil som si takú múdrosť , pozor pozor:

    bez ohľadu na to či je cesta pred nami alebo už za nami, cesta zostáva rovnaká. Len nám sa v budúcnosti javí ako nárocná – a po jej prekonaní keď sa obzrieme tak nám príde ľahká.

    Tak to je so všetkým – niekedy treba len vykročiť a zmena uhlu pohľadu nám nakoniec dá zapravdu 🙂

    A druhá múdrosť – niekedy ten pohľad späť je z novej perspektívy nádherný – a stojí za to sa obzrieť. Ale pred nami je zas veľa nových vrcholov …

    A už som jak Coelho tak idem radšej spať. Dobrú noc.

    Zas do šuplíku bo neni signál:

    30T 664205 4759696

    12.9.2021

  • Deň 3

    Tak dnes sa noha zázračne uľudnila – aj keď prvých 15 km bolo peklo. Už som sa videl v autobuse do nejakého mesta po inú obuv – no a potom ako zázrakom ok.

    Tak nie úplne, ale jako dosť.

    Dnes sa šlo mimoriadne ťažko, pomalinky vyliezajú čertíci v hlave – ale povinných 30km som dal. Časť cesty sa ide po camine, ale naopak, tak o spoločnosť bolo postarané 🙂

    No a teraz už začali hory – bez signálu, obchodíkov … proste nič len tie kopce.

    Asi na 10 km bol ten wau moment keď som sa vynoril z hmly … tak rád by som ten moment s niekym zdieľal. Ale okrem mňa tam bolo len 6 supov. Hm. Lepšie ako nič 🙂

    No a od teraz už to bude makačka. spím niekde medzi bobkami, bez signálu …

    Dobru noc.

    V 30T 648119 4766346

    11.9.2021

  • Deň druhý – nič nové 🙂

    Od polnoci búrka a až do jednej dážď. Do jednej po poludní!

    Tarp podržal a bolo pod ním parádne.

    Včerajší:

    Ináč sa cítim ako na camine, ale v Galícii – mokro, zeleno, prázdno. Dokopy som stretol asi 6 ľudí, a to som prechádzal cez dve mestá.

    Najzaujímavejší – z toho mála – bol krásny pár , podľa prízvuku tipujem z nemecka. Idú HRP – ale naopak! Takže za 3 dni sú v oceáne … aaaaaaa moc sa s nimi na to teším.

    Ja ešte len začínam – a už mám kŕče v pravom narte – asi jak som na také túry neni zvyknutý v polobotkách v kombinácii s mojou pravou plochou nohou – podobné som mal po 100km aj na camine, tam to bolo z rozpadnutej boty … tak uvidíme či nepôjdem niekam po ortopedické vložky … keby niekto vedel čo s tým budem len rád. Taká bolesť a stuhnutosť v pravom narte …

    Jo, a camino sa mi priplietlo pod nohy aj tu 🙂 pekné spomienky, išiel by som zas.

    Zatiaľ to riešim masážou a skrátenou dennou etapou – je tu v mestečku zadarmo kemp, voda a po ruke obchodík tak na dnes 30 km stačilo. Aj tak som spravil 3 etapy za dva dni …. dúfam že to telo zamaká trochu. Ináč som kondične na parádu, nebyť nohy tak ešte 10 dnes padne :/

    Čaká ma teraz viacej prevýšenia, nejakých snáď 1800 m na deň, do kopca noha nebolí takže dobre 🙂

    Tak ešte pár fotiek, supov som nefotil, pršalo mi do objektívu, ale je ich tu dosť 😉 myslím že na mňa pozerajú so zaľúbením ….

    No a na tomto mieste som tento rok prvý slovák čo ide HRP. Hm. 🙂

    P. S: a v kempe su 3 kotatka. Jako, boja sa … ale je to sranda 🙂 asi ich zapocitam k tym ludom co som dnes stretol 🙂 talze 9, heeej?

    P.s2 – kociciek uz je 6 – 5 malych a mama 🙂 to je blazninec 🙂

    V Les Aldudes, 10.9.2021

    Dnešná etapa 30.43 km 1195 m prevýšenie za 8:15.

  • Tak deň prvý

    Začal zaujímavo. Predpoveď pocasia vlastne vyšla, len v inom čase – čítaj že som prvé 3 hodiny dupal v lejaku. No a potom už bolo dobre, ale stále tak nejak vlhko.

    No a tak. Troška som si poblúdil. V daždi sa moc nechce vyťahovať mapa a to ani digitálna.

    Po ceste ma pozval miestny deduško na pohárik – s vďakou som odmietol, kráčal som ešte len 3 hodiny … a potom mi to bolo ľúto. Ktovie, mohol to byť pekný zážitok – ale tak keď sa to náhodou niekedy zopakuje tak tentokrát pôjdem. Je zaujímavé rozmýšľať nad tým, nakoľko sa človek má sústrediť na samotnú cestu a nakoľko sa otvoriť náhode – aj za cenu zdržania.

    Cesta bola príjemná, hore dole hore dole 🙂 po ceste som sa 2x zastavil v bare na kafíčko – teda, hlavne na záchod 🙂

    Po ceste všade veľa voľne pobehujúcich koní, sem tam krava a ovce.

    A nakoniec som sa dopracoval sem – pekné miesto s lavičkami, vodou, vyšlo slnko – tak som to na dnes zapichol a vypral a usušil a najedol sa. Ale tumblir mi viac ako 10 obrázkov nedovolí, tak si to musíte predstaviť 🙂

    Tak za dnes nejakych 37,42 km. A 1619 m stúpania.

    Asi idem spať 🙂 zajtra ma čaká zase vlhko – podlľa predpovede.

    Jo a za celý den som povedal asi 30 slov. A je to super 😉

  • Pomaličky ďalej zajdem – dúfam 🙂

    Tak štart mám trošku näročný. 7.9 lietadlom cez Madrid do Bilbao, potom autobus k Marečkovi do Zarautz. A tu sa to zbrzdilo 🙂

    Zarautz mám rád – cítim sa tu ako doma 🙂 nádhernné more, skvelé jedlo a ešte lepší ľudia.

    Marek s rodinou sa o mňa postaral /tento systém návratu márnotratného syna funguje univerzálne.

    Otestoval som satelitnú komunikáciu Garmin ineeach – email funguje krasne, sms neobsahujegps súradnice. Zatiaľ to moc nevadí, prvých 9 dní je to po kopčekoch – ale do kopcov to musím vyriešiť.

    Dokúpil som jedlo, plyn a nepremokavé nohavice – to decathlon v prahe nestihol, Marek ma pozval na parádny obed a večer koncert na ktorom som stretol toľko ľudí že som mal pocit že som doma.

    Nejak všetci vedeli na čo sa chystám – holt sociálny level súžitia v krajine Baskickej je teošku na vyššej úrovni – a dali mi pocítiť silnú podporu.

    Len ja mám pocit že si týchto 5 minút slávy nezaslúžim – a že som už bol hlavou na ceste. Prepáčte, priatelia. Dúfam že sa sem čoskoro vrátim.

    A musím si viac strážiť aby som mal telo a myseľ spolu na tom istom mieste a v tom istom čase.

    Jo, koncert Low Riders bol parádny ako vždy.

    A vegetariánska reštaurácia na úrovni gastronómie tejto krajiny – proste top.

    Teraz je ráno, o 6:08 som nastúpil do vlaku smer Irún a tu aj píšem tieto riadky.

    Vonku poprchá.

    Zmazal som aplikáciu facebook, instagram a messenger 🙂 budem mať viac času na seba a viac miesta na fotky. Ale zatiaľ je pravda že intenzívne myslím na vás, čo ste duchom so mnou. A špeciálne na E – ale to je na iný blog 🙂

    Za pár minút vStupujem v Hendeia a začínam kráčať.

    Konečne na ceste.

  • Prípravy – čo so sebou

    V skratke – čo najmenej.

    Rozhodol som sa ísť rýchlo – kto niekedy išiel viac ako týždeň nejaký prechod vie, že najdôležitejšie je nejak zabaviť myseľ.

    No, a to je o to ťažšie o čo dlhšia cesta nás čaká 😀

    Pyreneje vedia ponúknuť dosť zábavy, ale 45 dní je 45 dní (ofiko), tak prečo to naťahovať.

    Zrýchliť pochod sa dá dvoma spôsobmi:

    a, tréning. To by som mohol asi tiež rozobrať, asi v inom článku. V každom prípde sa cítim celkom v kondičke, tak uvidíme čo to spraví pri tých stúpaniach.

    b, váha. A to ako tá telesná tak tá čo ponesiem na chrbte.

    Telesná je asi ok, to neporiešime. Tak už len ten batoh.

    Týmto by som chcel poďakovať horskej škole – príprava UIMLA mi dala ako teoretické vedomosti tak aj skúsenosti a následne sebavedomie, že napriek nepohode sa dá vlastne celkom prežiť skoro všetko. Tie zimné neplánované bivaky človeku trošku skludnia predstavivosť.

    Takže čo beriem zo sebou?

    Spanie:

    po nepeknej skúsenosti s dierkou v úplne novej thermarest neoair karimatke som sa rozhodol neriskovať a idem s mojou klasickou z-lite thermarest penovou karimatkou. Pohodlné to až tak nieje, ale kto si ako ustelie tak bude spať. Výhoda: je nesmrteľná, nemá z nej čo vyfučať. Nevýhoda: je pomerne veľká – a to aj po tom čo som ju skrátil na 160 cm – pod nohy stačí batoh.

    Spacák napriek varovaniam ľudí ktorím na mne asi záleží (ďakujem, E.) – idem s letným. Na Anete je cez noc stále +7, a to je v 3500 mnm. Takže aj keď budem na ceste mesiac, nepredpokladám že by som musel bivakovať v teplotách pod nulu – a keby náhodou, beriem si aj páperovú vetrovku.

    Takže spacák je Warmpeace viking 600, perie. Holt, musím ho držať suchý. Ale je do 0 stupňov, na to pojde bivakovacie vreco samodomo z tyveku ako ochrana .. .a keby bolo jooo zima tak do toho sa oblečiem, a keby ešte horšie tak príde na termo fóliu. ale to už by muselo byť tak – 15. A to nebude. Dúfam. Verím. Chcem 😀

    NO a prístrešok. Ultraľahký stan som po teste v alpách zavrhol – nemal by som ho ako sušiť, a prepojená podlážka je proste zásobáreň vlhkosti. Takže odvážne sa vyberám s tarpom 3X3 m, silnilon D15. Aspoň sa to naučím poriadne stavať v každej konfigurácii. Blbé je že ho mám objednaný a ešte ho stále neodoslali – tak dúfam že to k s Marekovi do Baskicka príde. Ak nie, holt si musím nejaký kúpiť tam. Ale ten z Decathlonu vyzerá tiež dobre.

    Pod seba tyvek. Bodka.

    Varenie: žiadne vymýšľanie. Jetboil, a prázdny sáčok z travel lunch. Proste, čo sa dá zaliať teplou vodou. Bombu kúpim dúfam v Zarautz.

    Filter na vodu mám ešte z Papui, jedna 1,5l pet fľaša .. a to je všetko. Musí stačiť.

    Nožík švajčiarksy (musím nabrúsiť), lyžička plast decathlon.

    Oblečenie: ako vždy do vysokých hôr: 2x merino tričko, 3X trenirky, 3X merino ponožky, merino spodky, merino tričko s dlhým rukávom, softshelka, páperka Sir Joseph a goretex Direct Alpine Devil. Rukavice, buff, kukla.

    Čelovka petzl.

    Retiazkové nesmeky.

    Topánky – po dlhom uvažovaní idem v nástupovkách garmont Dragontail Tech GTX + návleky. Je to pevná pohorka, aj keď nízka, ale ľahká …

    elektronika:

    Iphone, hodinky Garmin, navigácia Garmin a pre pocit bezpečia a ako argument aby sa o mňa ľudia nestrachovali keď idem sám – satelitný hlásič prúserov Garmin Inreach Mini. Jo a rozmýšľam či vezmem fotoaparát .. ale to ešte neviem aký.

    2X powerbanka 10000 mAh.

    A kompas aby som vedel ako si mám natočiť sprievodcu.

    Batoh Millet Puterey horolezecký – aj tak sa pomaly trhá, ale je ľahký. A má sexy kapsičky.

    Okuliare, krém, uterák a hygienické potreby.

    Všetko spolu – pod 7 Kg. Tadaaaa …

    už sa teším. Ešte ten tarp teda keby prišiel, to by bolo fajn …

    Update:

    Tak tarp som nakoniec kúpil v Prahe. Nejak sa ten dodávateľ cínskych výrobkov z nemecka nedokázal rozhýbať – čím ma vystavil hlodavej neistote 🙂 náhradné riešenie je český výrobok Warmpeace shelter tarp – náramne vymazlený tarp len o niečo málo ťažší a o niečo málo drahší – ale zas s plnou výbavou. Tak som zvedavý ako ma podrží vo vysokohorskom prostredí.