Štítek: pyrenean haute route

  • Pomaličky ďalej zajdem – dúfam 🙂

    Tak štart mám trošku näročný. 7.9 lietadlom cez Madrid do Bilbao, potom autobus k Marečkovi do Zarautz. A tu sa to zbrzdilo 🙂

    Zarautz mám rád – cítim sa tu ako doma 🙂 nádhernné more, skvelé jedlo a ešte lepší ľudia.

    Marek s rodinou sa o mňa postaral /tento systém návratu márnotratného syna funguje univerzálne.

    Otestoval som satelitnú komunikáciu Garmin ineeach – email funguje krasne, sms neobsahujegps súradnice. Zatiaľ to moc nevadí, prvých 9 dní je to po kopčekoch – ale do kopcov to musím vyriešiť.

    Dokúpil som jedlo, plyn a nepremokavé nohavice – to decathlon v prahe nestihol, Marek ma pozval na parádny obed a večer koncert na ktorom som stretol toľko ľudí že som mal pocit že som doma.

    Nejak všetci vedeli na čo sa chystám – holt sociálny level súžitia v krajine Baskickej je teošku na vyššej úrovni – a dali mi pocítiť silnú podporu.

    Len ja mám pocit že si týchto 5 minút slávy nezaslúžim – a že som už bol hlavou na ceste. Prepáčte, priatelia. Dúfam že sa sem čoskoro vrátim.

    A musím si viac strážiť aby som mal telo a myseľ spolu na tom istom mieste a v tom istom čase.

    Jo, koncert Low Riders bol parádny ako vždy.

    A vegetariánska reštaurácia na úrovni gastronómie tejto krajiny – proste top.

    Teraz je ráno, o 6:08 som nastúpil do vlaku smer Irún a tu aj píšem tieto riadky.

    Vonku poprchá.

    Zmazal som aplikáciu facebook, instagram a messenger 🙂 budem mať viac času na seba a viac miesta na fotky. Ale zatiaľ je pravda že intenzívne myslím na vás, čo ste duchom so mnou. A špeciálne na E – ale to je na iný blog 🙂

    Za pár minút vStupujem v Hendeia a začínam kráčať.

    Konečne na ceste.

  • Prípravy – čo so sebou

    V skratke – čo najmenej.

    Rozhodol som sa ísť rýchlo – kto niekedy išiel viac ako týždeň nejaký prechod vie, že najdôležitejšie je nejak zabaviť myseľ.

    No, a to je o to ťažšie o čo dlhšia cesta nás čaká 😀

    Pyreneje vedia ponúknuť dosť zábavy, ale 45 dní je 45 dní (ofiko), tak prečo to naťahovať.

    Zrýchliť pochod sa dá dvoma spôsobmi:

    a, tréning. To by som mohol asi tiež rozobrať, asi v inom článku. V každom prípde sa cítim celkom v kondičke, tak uvidíme čo to spraví pri tých stúpaniach.

    b, váha. A to ako tá telesná tak tá čo ponesiem na chrbte.

    Telesná je asi ok, to neporiešime. Tak už len ten batoh.

    Týmto by som chcel poďakovať horskej škole – príprava UIMLA mi dala ako teoretické vedomosti tak aj skúsenosti a následne sebavedomie, že napriek nepohode sa dá vlastne celkom prežiť skoro všetko. Tie zimné neplánované bivaky človeku trošku skludnia predstavivosť.

    Takže čo beriem zo sebou?

    Spanie:

    po nepeknej skúsenosti s dierkou v úplne novej thermarest neoair karimatke som sa rozhodol neriskovať a idem s mojou klasickou z-lite thermarest penovou karimatkou. Pohodlné to až tak nieje, ale kto si ako ustelie tak bude spať. Výhoda: je nesmrteľná, nemá z nej čo vyfučať. Nevýhoda: je pomerne veľká – a to aj po tom čo som ju skrátil na 160 cm – pod nohy stačí batoh.

    Spacák napriek varovaniam ľudí ktorím na mne asi záleží (ďakujem, E.) – idem s letným. Na Anete je cez noc stále +7, a to je v 3500 mnm. Takže aj keď budem na ceste mesiac, nepredpokladám že by som musel bivakovať v teplotách pod nulu – a keby náhodou, beriem si aj páperovú vetrovku.

    Takže spacák je Warmpeace viking 600, perie. Holt, musím ho držať suchý. Ale je do 0 stupňov, na to pojde bivakovacie vreco samodomo z tyveku ako ochrana .. .a keby bolo jooo zima tak do toho sa oblečiem, a keby ešte horšie tak príde na termo fóliu. ale to už by muselo byť tak – 15. A to nebude. Dúfam. Verím. Chcem 😀

    NO a prístrešok. Ultraľahký stan som po teste v alpách zavrhol – nemal by som ho ako sušiť, a prepojená podlážka je proste zásobáreň vlhkosti. Takže odvážne sa vyberám s tarpom 3X3 m, silnilon D15. Aspoň sa to naučím poriadne stavať v každej konfigurácii. Blbé je že ho mám objednaný a ešte ho stále neodoslali – tak dúfam že to k s Marekovi do Baskicka príde. Ak nie, holt si musím nejaký kúpiť tam. Ale ten z Decathlonu vyzerá tiež dobre.

    Pod seba tyvek. Bodka.

    Varenie: žiadne vymýšľanie. Jetboil, a prázdny sáčok z travel lunch. Proste, čo sa dá zaliať teplou vodou. Bombu kúpim dúfam v Zarautz.

    Filter na vodu mám ešte z Papui, jedna 1,5l pet fľaša .. a to je všetko. Musí stačiť.

    Nožík švajčiarksy (musím nabrúsiť), lyžička plast decathlon.

    Oblečenie: ako vždy do vysokých hôr: 2x merino tričko, 3X trenirky, 3X merino ponožky, merino spodky, merino tričko s dlhým rukávom, softshelka, páperka Sir Joseph a goretex Direct Alpine Devil. Rukavice, buff, kukla.

    Čelovka petzl.

    Retiazkové nesmeky.

    Topánky – po dlhom uvažovaní idem v nástupovkách garmont Dragontail Tech GTX + návleky. Je to pevná pohorka, aj keď nízka, ale ľahká …

    elektronika:

    Iphone, hodinky Garmin, navigácia Garmin a pre pocit bezpečia a ako argument aby sa o mňa ľudia nestrachovali keď idem sám – satelitný hlásič prúserov Garmin Inreach Mini. Jo a rozmýšľam či vezmem fotoaparát .. ale to ešte neviem aký.

    2X powerbanka 10000 mAh.

    A kompas aby som vedel ako si mám natočiť sprievodcu.

    Batoh Millet Puterey horolezecký – aj tak sa pomaly trhá, ale je ľahký. A má sexy kapsičky.

    Okuliare, krém, uterák a hygienické potreby.

    Všetko spolu – pod 7 Kg. Tadaaaa …

    už sa teším. Ešte ten tarp teda keby prišiel, to by bolo fajn …

    Update:

    Tak tarp som nakoniec kúpil v Prahe. Nejak sa ten dodávateľ cínskych výrobkov z nemecka nedokázal rozhýbať – čím ma vystavil hlodavej neistote 🙂 náhradné riešenie je český výrobok Warmpeace shelter tarp – náramne vymazlený tarp len o niečo málo ťažší a o niečo málo drahší – ale zas s plnou výbavou. Tak som zvedavý ako ma podrží vo vysokohorskom prostredí.